Philip Yancey vo svojej knihe Nekonečná milosť popisuje príbeh z tvorby Ernesta Hamingwaya. Hovorí o jednom veľkom a nezvyčajnom inzeráte, ktorý sa jedného dňa objavil v denníku El Liberal. Znel takto: „Paco, stretneme sa v utorok poobede pri hoteli Montana - tvoj otec." Otec, ktorý nevedel, kam utiekol jeho syn si podal inzerát v najčítanejších novinách, aby sa s ním stretol a zmieril. Keď sa tento muž v spomínaný deň s napätím blížil na dohodnuté miesto, čakalo ho veľké prekvapenie. Čakalo tam približne 800 synov, ktorí sa chceli stretnúť so svojim otcom.
Zmierenie, prijatie, milosť modernému človeku 21. storočia veľmi chýba. Žijeme presne v opačných časoch, v atmosfere radikalnej nemilosti a neprijatia. Prvým kameňom tejto atmosféry sú očákavania spoločnosti. Tá nám hovorí, že máme šancu, len ak sme top - pekní, inteligentní, populárni, bohatí, alebo aspoň top zábavní. Rozhodne verím v dobré a maximálne výkony, ktoré môžeme dosahovať cez Božie obdarovanie v nás a tvrdou prácou. Ale odpisujúca požiadavka toho, že vzácni a hodnotní sme, len ak sme niekde na vrchole toho top rebríčka, je devastujúca. Podobné očakávania často zažijeme aj v rodine a cirkvi. A tak sa život stáva zápasom o zaradenie sa do voľajakej top elity. Nasleduje neautentickosť (nie sme sami sebou, ale predstierame, že sme iní), sklamanie, odvrhnutie a zanevretie - zdroje problémov súčasného človeka. Pasca, v ktorej sme možno trávili mnohí dní posledných rokov nášho života, môže mať viac foriem.

Pasca zásluh
V tejto pasci na nás číha klamstvo, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že naša hodnota závisí od výkonového štandardu. Vychádzame z toho, že úspechom života je niečo dosiahnúť,niečo vlastniť a tieto veci nám potom majú priniesť šťastie. To niekedy môže fungovať a inokedy nás to privádza do spoznania mnohých vlastných obmedzení a slepých uličiek. Príde porovnávanie sa, strach zo zlyhania, neúprimnosť a syndrómy života s cieľom úspechu za každú cenu. Začína sa boj s veternými mlynmi. Motivovaní túžbou po dosiahnutí cieľa urobíme, či nerobíme veľa a keď ho dosiahneme, tak to prináša do nášho života obrovskú prázdnotu.
Boh chce, aby sme žili úspešný život. Kľúčovo dôležité sú však naše motívy a pohnútky. Čo s nami hýbe, keď ráno vstávame do nového dňa? Ak je našou kľúčovou hodnotou, silou a motívom Božia láska a prijatie Bohom, vytvárame si podmienky pre skutočný úspech v živote.

Pasca potreby uznania
Skutočnú hodnotu pre ľudí, ktorí sa ocitli v tejto pasci, má iba uznanie od iných ľudí. Ak ale svoju hodnotu odvodzujeme od toho, čo si o nás myslia iní, stávame sa závislí na ich uznaní a názore. Sme potom ľahko ovpyvniteľní, prichádza strach z odmietnutia a vyhýbanie sa ľuďom. Iní môžu nami ľahko manipulovať. Naše duchovné aktivity sa v takomto prípade stanú iba ľudským úsilím bez Božieho dotyku.

Pasca viny
Viac ako polovica ľudí našej planéty je údajne vo svojom konaní motivovaná pocitom viny a strachu. Klam, ktorý s nimi prichádza, nás presviedča, že ak sa náhodou pomýlime, nie sme hodní lásky a obnovy. Nemáme nielen druhú, ale vôbec žiadnu šancu. Preto, ak nám niečo nevyjde, ponáhľame sa dokázať, že to nie je naša vina. Nakoniec radšej nerobíme, čo máme urobiť, lebo sa bojíme prípadného trestu a neprijatia. Je ale rozdiel medzi neposlušnosťou a nevedomou chybou, kotrej nám je potom úprimne ľúto. Život hnaný pocitom viny a strachom sotva naplní skutočný Boží zámer.

Pasca hanby
„Ja už som už raz taký," znie výrok, ktorý počujeme deň čo deň. Odtiaľ je už len krôčik k pocitu menejcennosti a neadekvátnosti. Nasleduje sebadeštrukčné správanie sa a sebaľútosť. To často spôsobuje utiahnutie sa človeka. Tragédiou súčasnosti nie sú len tí, o ktorých často čítame na prvých stranách bulvárov, ale aj tá drvivá väčšina, ktorá sa už sklamane vzdala.
Boh to všetko vidí inak. Každý z nás je jedinečný, hodný Božej lásky a milosti. Aj keď možno nie sme na vrcholnej pozícii niektorého z tých top rebríčkov.
Možno nie som najlepší, ale som definitívne jedinečný. Som prijatý a hodný Božej lásky. Som objektom Božej milosti. Pochopiť to, znamená prijať túto šokojúcu a premieňajúcu Božiu milosť. Tá je kľúčom k novému osobnému, rodinnému aj zborovému životu. Úplne sa to vlastne nedá pochopiť. Je na to potrebné zjavenie. Preto Titus hovorí: „Zjavila sa milosť Božia". Mnohí si myslia, že pochopili posolstvo tejto milosti - posolstvo Vianoc. Avšak to si vyžaduje praktické a konkrétne zjavenie. Zjavenie Božej lásky a milosti. Prežil si ho? Žiješ v ňom?

Pavol Zsolnai