HISTÓRIA APOŠTOLSKEJ CIRKVI NA SLOVENSKU
Históriu ACS môžeme rozdeliť do štyroch období:
1. Počiatky zvesti evanjelia – koniec II. svetovej vojny (1907-1945).
2. Príchod repatriantov – ustanovujúca celocirkevná konferencia (1946-1977).
3. Formovanie cirkvi po zvolení Ústrednej rady starších (1977- 1989).
4. Činnosť cirkvi po novembri 1989.
1. Počiatky zvesti evanjelia – koniec II. svetovej vojny (1907-1945)
Samotné počiatky Apoštolskej cirkvi na Slovensku na začiatku 20. storočia poukazujú na skutočnosť, že Pán k jej formovaniu použil tak domácich bratov, ako aj bratov zo zahraničia. Počiatočné obdobie bolo nepriamo, prostredníctvom literatúry, ovplyvnené aj misijnou organizáciu Apostolic Faith Gospel Mission, ktorej počiatky siahajú k prebudeniu na Azusa Street, USA. Vplyv tejto misie sa premietol aj do názvu letničnej cirkvi na Slovensku. Historicky zachytené počiatky Apoštolskej cirkvi na Slovensku siahajú na začiatok 20. storočia.
Počiatky sú spojené s činnosťou Cirkvi Božej v Batizovciach a s pôsobením Juraja Zelmana (1872-1946), ktorý priniesol zvesť plného evanjelia na západné Slovensko. Prvý letničný zbor vznikol v roku 1924 v Lapašských Ďarmotách (dnešné Golianovo). Druhá skupina letničných vznikla v Kotrbáloch, dnešných Nových Sadoch pri Nitre, odkiaľ pochádzali bratia Ján Zaťko a Samuel Pleško, ktorí horlivo slúžili na západnom Slovensku až do svojej emigrácie do Argentíny v roku 1936.
V roku 1932 bola zvesť o krste Duchom Svätým prinesená prostredníctvom J. Balcu a bratov zo Švédska a Viedne aj do Bratislavy. Na východnom Slovensku začala letničná práca v roku 1935 vďaka zlužbe brata Gyözö Sarkanya z Maďarska, ktorý slúžil maďarsky hovoriacim obyvateľom Udalosti pred blížiacou sa vojnou a počas nej ešte viac pritiahli veriacich k Bohu a podnecovali ich k evanjelizácii. S vďačnosťou si cirkev pripomína službu tých, ktorí aj napriek krízam vojny a prenasledovaniu zo strany gestapa neustali v nesení evanjelia.
2. Príchod repatriantov a ustanovujúca konferencia (1945 – 1977)
Koniec vojny a následné povojnové usporiadanie výrazne poznamenalo aj život veriacich. Na základe „Benešových dekrétov“ boli na Slovensko pozvaní Slováci žijúci v zahraničí, repatrianti, medzi ktorými boli aj mnohí letniční veriaci. Početne najsilnejšie skupiny veriacich prišli na Slovensko z Maďarska a Rumunska. Menej početnou skupinou boli repatrianti z Rakúska, Juhoslávie a Bulharska.
Obe strany – predvojnová i repatrianti mali záujem na zblížení sa a spoločnej existencii. Už v prvých rokoch po vojne došlo ku viacerým slávnostným konferenčným zhromaždeniam, ktoré slúžili ku Božej oslave, ale aj ku zblíženiu sa repatriantov s domácimi veriacimi.
V júli 1947 sa v Sládkovičove zišli prisťahovalci spolu s veriacimi z Bratislavy, spod Tatier, z Lehoty a z celého južného Slovenska. V auguste 1947 sa uskutočnilo konferenčné zhromaždenie z príležitosti otvorenia modlitebne v Liptovskej Lúžnej. Zúčastnili sa na ňom veriaci z celého Slovenska, dokonca aj mnohí zo Slieska.
Sľubne sa rozvíjajúce vzťahy veriacich zaťažil nástup komunistickej diktatúry vo februári 1948. Život cirkvi sa však aj napriek sťaženým podmienkam rozvíjal ďalej. V roku 1948 sa konali dve významné udalosti – trojdenný biblický kurz a príprava Organizačného štatútu konfesie Apoštolskej viery. Biblický kurz sa konal v Nesvadoch. Viedol ho brat Tuchyňa a bol na ňom prítomný aj zástupca štátnej správy, cirkevný tajomník z Hurbanova, pán Kovács. Organizačný štatút pripravili bratia zastupujúci domáce zbory a zbory repatriantov pre Ministerstvo vnútra, ktoré registráciou ústav cirkví a ich organizácií sledovalo likvidáciu nepohodlných skupín. Štatút bol pripomienkovaný v jednotlivých zboroch a cirkvou schválený v Bratislave 26. 12. 1948.
Napriek prísľubom vlády repatriantom, že veriacim bude poskytnutá náboženská sloboda, sa tak nestalo v prípade letničných. Ich cirkevná ústava nebola akceptovaná, čo znamenalo odmietnutie registrácie. Pre jednotlivé zbory Apoštolskej viery Ministerstvo vnútra vydalo iba dočasné povolenia na vykonávanie bohoslužieb. Cirkev mala v tom období okolo 2 500 členov. V päťdesiatych rokoch rast zborov neustal. V roku 1950 bol z iniciatívy brata Pavla Tuchyňu pripravený do tlače spevník Duchovné piesne a žalmy, ktorý bol vydaný v náklade 2000 kusov a požehnane slúžil po celé desaťročia. Keďže pomery medzi cirkvou a štátom boli usporiadané iba dočasne, situácia sa vyhrotila. Povolenia, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra, boli zrušené a v roku 1956 bola činnosť zborov pozastavená.
Štátna správa napokon vyriešila situáciu tak, že 28.5.1956 pripojila zbory Apoštolskej viery k Novoapoštolskej cirkvi . S touto cirkvou však letniční pre rozdiely vo vierouke a v praxi spolupracovať nemohli. Pozitívnym krokom obdobia „Pražskej jari“ bolo oddelenie sa od Novoapoštolskej viery v roku 1968. Letniční prijali názov Apoštolská cirkev. Táto zmena bola na MK evidovaná pod číslom PKI 3053/1968 Km.
Napriek tlakom v rámci normalizačného procesu sa práca rozvíjala najmä v zboroch Košice, Nové Mesto nad Váhom, Bratislava a Galanta. V každom z týchto zborov v dôsledku ich rastu bolo nutné stavať nové priestory, v Galante dokonca úplne novú modlitebňu aj s príslušnými prevádzkovými priestormi a bytom. Jej slávnostné otvorenie bolo 12.12.1971.
Cirkev vnútorne dozrela a poznala, že je nevyhnutné riešiť neusporiadané záležitosti. Pán vzbudil túžbu po jednote medzi bratstvom a naklonil aj srdcia úradníkov štátnej správy. Ministerstvo kultúry bolo požiadané o registráciu cirkvi, schválenie Ústavy AC a usporiadanie vzťahov. Žiadosti bolo vyhovené, a tak bola na 12. februára 1977 zvolaná do Bratislavy celocirkevná ustanovujúca konferencia. Na tejto konferencii bol položený základ pre kvalitatívne nový, zákonný vzťah medzi cirkvou a štátom. Historicky významnou skutočnosťou bolo zvolenie celocirkevných orgánov.
3. Formovanie cirkvi (1977 – 1989)
Obdobie rokov 1977-1989 je pomerne krátke, avšak mimoriadne bohaté. Bude užitočné, keď si zhrnieme dôležité udalosti tohto obdobia.
Ustanovujúca konferencia, 12. február 1977 a vývoj po konferencii (1977-1981)
Konferencia sa konala v Bratislave. Potvrdila zjednotenie autonómnych zborov do cirkvi, zvolila ÚRS, ktorá dostala za úlohu vypracovať ústavu, systemizovať zbory, zabezpečiť vydanie štátnych súhlasov, usporiadať majetkovo-právne záležitosti cirkvi, vypracovať bohoslužobný poriadok a uviesť ho do života cirkvi. Schválenie ústavy sprevádzali obštrukcie zo strany cirkevného odboru MK, ktoré ukončil až zásah SNR iniciovaný sťažnosťou zborov. Tie totiž listom zo 4. októbra 1980, evidovanom na SNR pod číslom 449/1980 – sť., požiadali SNR o pomoc. Ústava ACS bola štátnou správou schválená 26. januára 1981 a je evidovaná pod číslom MK 506/81. Týmto dňom bolo zavŕšené dlhé obdobie zápasu letničných o uznanie ich základného práva na rovnoprávne postavenie s ostatnými cirkvami v ČSSR.
Celocirkevné hodnotiace konferencie
Konferencie sa stali účinným nástrojom rozvoja. Každá významnou mierou ovplyvnila život cirkvi. Biblické vzdelávanie Biblické vzdelávanie v ACS sa začalo rozvíjať ilegálne, v spolupráci so zahraničím, už v sedemdesiatych rokoch. Po roku 1981 mala cirkev možnosť organizovať biblické kurzy pre kazateľov a starších zborov so súhlasom MK. Tematicky boli kurzy zamerané na upevňovanie jednoty v učení a na prehlbovanie letničnej identity.
Krsty, slávnostné zhromaždenia, tábory
Evanjelizačné oživenie, ktoré začalo na východnom Slovensku, sa postupne rozšírilo aj do ďalších zborov. Ovocím týchto zhromaždení boli aj vodné krsty a mládežnícke tábory. Obzvlášť sme vďační za slávnostné zhromaždenia konané v podmienkach totalitného režimu na Lehote-Doline. Na krsty, združenia mládeže a neskôr na mládežnícke tábory či stretnutia bratského spevokolu prichádzali veriaci z celého Slovenska.
Striedanie generácie kazateľov
Osemdesiate roky sú v ACS charakterizované aj tým, že postupne bola zapájaná do práce nová generácia pracovníkov. Viacerí starší kazatelia vnímali, že nové možnosti pre prácu si vyžadujú nové prístupy, takže vytvárali priestor pre mladších bratov zo staršovstiev. Do služby v tomto období nastúpili kazatelia J. Brenkus, J. Lacho, J. Lóci, J. Liba a neskôr aj ďalší bratia.
Zahraničné styky
Pre veriacich v ACS sa veľkým požehnaním stali aj rozvíjajúce sa kontakty s letničnými cirkvami v zahraničí. Po rokoch ilegálnych kontaktov bolo možné začať budovať novú etapu zahraničných vzťahov. Na Slovensko začali prichádzať predstavitelia letničných z viacerých krajín Európy. Mecdzi inými pastor K. Schreiter z Berlína, B. Mackish,. V. Manninen, L. Steen , R. Bilas, J. Zopfi, R. Ulonska z NSR a mnohí iní.
Tragická smrť M. Bednára, mimoriadna konferencia
Dňa 4. augusta 1988 pri výstupe na Kriváň na následky zlyhania srdca zomrel vo veku 58 rokov predseda ÚRS M. Bednár. Jeho smrť cirkev pociťovala veľmi bolestne, pretože vo funkcii predsedu ÚRS vykonal veľa požehnanej práce. ÚRS zvolala na 10. decembra 1988 do Bratislavy mimoriadnu konferenciu, ktorá mala za úlohu riešiť otázku vedenia cirkvi. ÚRS navrhla nové zloženie ÚRS nasledovne: J. Brenkus – predseda, J. Lacho – tajomník a Ján Liba ako nový člen ÚSR.
4. Činnosť cirkvi po novembri 1989
Dňa 17. novembra 1989 prišla zamatová revolúcia – spadla železná opona a prišla tak dlho očakávaná SLOBODA. Padlo komunistické zriadenie a cirkev, ktorá sa tak dlho za túto chvíľu modlila, bola nielen nadšená, ale aj pripravená na zvestovanie evanjelia!
Pán v čase slobody otvoril dvere k uvoľneniu nových duchovných pracovníkov, k finančnému zabezpečeniu platov pre pastorov z prostriedkov štátu, ktoré slúžili ako kompenzácia za uplynulé obdobie prenasledovania cirkvi. V tom čase sa rozbehla aj charitatívna služba cirkvi, ACS dostala od AoG dar v hodnote 80.000 USD, ktorý odovzdala nášmu zdravotníctvu. Pre ľudí postihnutých zemetrasením v Arménsku bola vykonaná zbierka v hodnote 40.000 Kčs. Pre Rumunsko bola vykonaná zbierka v hodnote 70.000 Kčs. ACS vydala „Knihu života“ v náklade 500.000 kusov pre školy, nemocnice a väznice.
V dňoch 14.- 18. 11. 1990 vyvrcholila príprava na evanjelizáciu s bratom Bonnkem v Bratislave seminárom o duchovnom boji, ktorý viedla sestra Suzette Hattings, ktorá mala na starosti modlitebnú prípravu evanjelizácií. 23.- 25. 11. 1990 sa uskutočnili požehnané evanjelizácie brata Bonnkeho a semináre brata Petra Vandemberga v PKO. V nedeľu Slovenská televízia vysielala túto evanjelizáciu zo športovej haly na Pasienkoch za prítomnosti asi 3.500 účastníkov. Posolstvo „Od mínusu k plusu“ zasiahlo celé Slovensko.
Cirkev vykročila k evanjelizácii. Stanová evanjelizácia a evanjelizácie s E. Theisom sa stali požehnaním pre Slovensko. Začala sa práca vo väzniciach. Dráma „Brány neba a plamene pekla“ zasiahla mnohé životy a navždy ich zmenila. Začala sa distribúcia „Knihy života“ na školách.
Uskutočnilo sa mnoho koncertov našich i zahraničných kresťanských skupín, zborové a pouličné evanjelizácie sa konali takmer v každom meste, spasených pribúdalo a cirkev začala rásť. Povstali nové zbory: Okrem Bratislavy, Galanty, Nesvad, Nového Mesta nad Váhom, a Košíc povstali Topoľčany, Banská Bystrica, Humenné. Martin, Lučenec, Štrba, Senica, Rozňava, Vranov, Nove Zamky.
V r. 1991 sa rozbehla distribúcia „Knihy života“ po školách, vo väzniciach a v nemocniciach po celom Slovensku. Knihu života sme dostali ako dar od AoG v USA v počte 500.000 kusov. 23.mája 1992 sa uskutočnil prvý „Pochod pre Ježiša“ v Bratislave. Zúčastnilo sa na ňom asi 1500 ľudí. 31. mája sa uskutočnilo slávnostné otvorenie renovovanej modlitebne v Nesvadoch. V roku 1993 bola zriadená zásielková služba ACS „Kresťanský život“ v Topoľčanoch, ktorá dodnes distribuuje kresťanskú literatúru po celom Slovensku.
V dňoch 6. – 8. mája 1993 sa konala mimoriadna pracovná konferencia v Galante spojená s biblickým kurzom. Mottom celocirkevnej konferencie bolo „Spejeme k cieľu“ (Sk 6,1-7). Konferencia schválila zriadenie zborových biblických škôl, odbor zahraničných študentov, zhodnotila členenie oblastí, ustanovila Diakoniu ACS a schválila novelizáciu ústavy ACS. Cirkev dostala ústavné právo k sobášom. Na biblickom kurze nám slúžil slovom Božím brat R. Ulonska na tému: „Biblická vízia pre cirkev. Žiť v posvätení“ (Ef 4, 12).
ACS súhlasila so vznikom TMS v BB v rámci EA. Bol vydaný spevník „Chváľte Pána Ježiša 2“ v náklade 5000 kusov. V máji povzbudzoval pastorov a ich manželky brat R. Hibbert a jeho tímom. V r. 1993 sa uskutočnilo veľa evanjelizačných aktivít. Dráma „Brány neba a plamene pekla“, evanjelizácie s E. Theisom a stanová misia zasiahli asi 15-18 000 ľudí a 630 ľudí sa rozhodlo pre Krista. Nezabudnuteľné boli tábory (rodinný aj mládežnícky) na Ružinej. Cirkev sa rozhodla požiadať o plné členstvo vo svetovom letničnom spoločenstve AoG. Podpísanie tohto prijatia sa uskutočnilo počas návštevy bratov Lorena Tripletta a Jeryho Parsleya na ÚRS v Bratislave dňa 24. mája 1994.
Piata hodnotiaca celocirkevná konferencia sa konala dňa 13. – 16. októbra 1994 v Galante. Heslom konferencie bolo: „Jednota cirkvi pri plnení jej poslania.“ Konferencie sa zúčastnilo 72 delegátov a 5 hostí. Konferencia prijala základné dokumenty cirkvi: Koncept základnej duchovnej starostlivosti, Stratégiu zakladania zborov, Koncept vzdelávania v ACS, Finančnú stratégiu a Históriu ACS.
Dnes má cirkev 36 zborov 20 zborových staníc a mnoho rozbehnutých prác v rámci zakladania zborov. V tomto čase máme 5831 členov a návštevníkov. Z toho máme 7 Rómskych zborov, spravovaných Rómskymi pastormi. Tešíme sa z toho čo Boh medzi nimi robí.
Veríme, že Boh nám dal poslanie a chceme mu byť verní aj v období, ktoré je pred nami. Je našou modlitbou, aby tisíce ľudí spoznali Pána Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, našli zmysel života a stali sa požehnaniu súčasťou Božieho diela na Slovensku.